Zdá sa Vám, že plytváte potravinami? Asi sa vám zdá dobre. Potravinami plytváme nielen v domácnostiach, ale aj na rôznych spoločenských, kultúrnycha a politických podujatiach, večierkoch a párty. Nezriedkavé je aj prejedanie sa a vyhadzovanie potravín len tak, bez dôvodu...

ALARMUJÚCE ČÍSLO: 79 miliónov občanov EÚ žije pod hranicou chudoby

Ako je potom možné, že až 79 miliónov občanov EÚ žije pod hranicou chudoby a 16 miliónov je závislých na potravinovej pomoci charitatívnych organizácií.

K nadmernému plytvaniu potravinami dochádza v celom dodávateľskom reťazci: u výrobcov, spracovateľov, predajcov, spotrebiteľov a v stravovacích zariadeniach. 

Europoslanci vyzvali ešte v januári 2012 na prijatie koordinovanej stratégie zahrňujúcej opatrenia na celoeurópskej aj vnútroštátnej úrovni, ktorej cieľom by bolo urýchlené zníženie plytvania potravinami. Neriešenie tejto situácie by do roku 2020 viedlo k nárastu objemu potravinového odpadu o 40 percent. 

"Najväčším problémom budúcnosti je dopyt po potravinách, ktorý prevýši ponuku. Nemôžeme si dovoliť nečinne sa prizerať na plytvanie konzumovateľným jedlom. Ide o etickú otázku, ale aj ekonomický a sociálny problém s dopadom na životné prostredie," uviedol spravodajca uznesenia, taliansky poslanec Salvatore Caronna z tábora socialistov. 

Spravodajca zdôraznil, že poslanci EP očakávajú od Európskej komisie presvedčivú celoeurópsku stratégiu, ktorá pomôže 27 členským štátom zvládnuť tento problém. Jedným z možných krokov je zaviesť vzdelávacie programy na školách v členských štátoch EÚ, ktoré by vysvetľovali, ako skladovať a pripravovať potraviny a ako a kedy sa ich zbavovať.

Dôležitú úlohu by v tomto procese mali zohrávať médiá, obchodníci a miestne orgány. S cieľom spopularizovať myšlienku udržateľnej spotreby potravín poslanci požadujú vyhlásenie roka 2014 za Európsky rok boja proti plytvaniu potravinami.

Prioritne však nedávne uznesenie EP požaduje od EK a členských štátov zavedenie osvetových kampaní, ktoré by vysvetľovali rozdiely medzi v súčasnosti zaužívanými označeniami MINIMÁLNA TRVANLIVOSŤ DO, ktoré sa týka kvality, a označením SPOTREBUJTE DO, ktoré upozorňuje na zdravotné riziká konzumácie výrobku po tomto dátume.

Parlament tiež vyzýva na prijatie opatrení, ktoré by viedli k používaniu obalov potravinových výrobkov predlžujúcich ich životnosť, ako aj k ponuke rôznych veľkostí balení tak, aby si spotrebiteľ mohol kúpiť množstvo primerané spotrebe jeho domácnosti.

Podľa riaditeľky Potravinárskej  komory  Slovenska (PKS), na  Slovensku by sa denne malo vyprodukovať približne 2452 ton potravinového odpadu, čo predstavuje 0,5 kg na jedného obyvateľa. "Pre potravinárov je neprijateľné, ak by sa v rámci potravinového reťazca produkovala čo len polovica. Otázku plytvania potravinami nemožno posudzovať len z pohľadu ochrany životného prostredia, ale aj z ekonomického a najmä z pohľadu etického," podotkla.

PKS sa touto problematikou zaoberala už v minulosti a pripravila návrh novely zákona o potravinách, ktorý by umožnil predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti (DMT). "Návrh ponúkame budúcej vláde, ktorá takto môže zamedziť plytvaniu s potravinami a zároveň rozšíriť ponuku o cenovo výhodnejšie potraviny, samozrejme za podmienky splnenia zdravotnej bezpečnosti, sociálne slabším skupinám obyvateľov," zdôraznila.

"Predaj potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti by bol podmienený analýzou akreditovaného laboratória, ktorou sa potvrdí zdravotná bezpečnosť. Ďalej tiež oddeleným umiestnením a viditeľným označením," uviedla Halgašová.
"Ak sa dá predaj potravín po dátume minimálnej trvanlivosti realizovať v Rakúsku a Česku, tak prečo sa musia potraviny vhodné na konzumáciu vyhadzovať a likvidovať práve na Slovensku," povedala.

Zákaz predaja potravín po ukončení DMT zbytočne núti obchod vyhadzovať potraviny, ktoré sú z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia spotrebiteľa úplne v poriadku. Múka, strukoviny, čokoláda, cukríky a mnohé ďalšie kategórie potravín nemôžu, pri správnom skladovaní, po ukončení DMT predstavovať pre spotrebiteľa žiadne riziko ohrozenia bezpečnosti zdravia. Náklady súvisiace s likvidáciou potravín v konečnom dôsledku aj tak znáša spotrebiteľ v cene potravín.