Moje počiatočné rozpaky vystriedala úľava pri pohľade na hotové dielo s podpisom - Ing. arch. Milan Beláček, ktorému som položila zopár zvedavých otázok.  

Vodný režim Moravy má svoje osobitosti. Ako vnútrozemská rieka kulminuje na jar, počas topenia snehov na našom území a druhú kulmináciu dosahuje v lete, keď stúpa hladina Dunaja, vysokohorskej rieky, ktorá prináša vodu z topiacich sa ľadovcov. Podarilo sa zosúladiť tento unikátny hydrologický režim s požiadavkou výšky stavby?

 Prvá kulminácia Moravy spôsobuje záplavy, tá druhá dvíha koryto rieky až do Vysokej pri Morave. Vychádzali sme z dlhoročných vodohospodárskych sledovaní toku. No nielen to. Hydrológovia, vodohospodári a dopraváci prišli s novou požiadavkou, stavba musí zohľadniť úroveň storočnej vody. Od týchto požiadaviek sa odvíjala statika spodnej stavby pilierov a pylónov, ich zapustenie do hĺbky 10 metrov a výška, ktorá umožňuje udržať celú konštrukciu nosníka  s rozpätím 120 metrov výškou gabaritu 8m nad hladinou rieky. Konštrukcia mosta nemá stredový pilier a tým umožní plavbu aj väčším lodiam.

 Most pôsobí ľahkým, príťažlivým dojmom, priam tak, ako by ho nakreslila ruka maliara. Imponujúca je jeho dĺžka, výška i tvary. Pri prvom pohľade som mala dojem, že inšpirácia vychádzala priamo z tunajšej prírody.

 V lužnom lese som trávil veľa času. Pozeral som sa na listy vysokej trávy, ktoré sa prehýbajú pod kvapkami vody. Myšlienka kvapky sa stala ústredným, výtvarným motívom riešenia konštrukcie tvaru zábradlia, list trávy nosníka nad riekou. Staré vŕby poskytli námet na stromčekovú podporu nosníka mosta. S výrobou zábradlia a nosnej konštrukcie sa potrápili skúsení majstri v Komárňanských lodeniciach a v Trstíne výrobňa Ingsteel, v Doprastave v Novom Meste nad Váhom. Jednotlivé prvky sa na stavbu dovážali a tu sa pred osadením spájali na pred montážnom pracovisku do väčších celkov.

 Stavbu sledovali domáci, ktorých jedného dňa prekvapil mohutný žeriav. Odkiaľ tento obor k nám prišiel a ako sa sem dostal?

 Bol to 300-tonový kolos, ktorý prišiel z Rakúska. Takýchto žeriavov je v celej Európe len niekoľko. V tomto prípade sme mali ale smolu. V januári sa zhoršilo počasie, pršalo, prišla povodeň a žeriav musel odísť. Neskôr sme použili menší žeriav, ale našťastie všetko dobre dopadlo. Výpočty a následná perfektná práca robotníkov, geodetov, inžinierov boli natoľko presné, že sa na samotnej stavbe všetko s presnosťou na pár milimetrov zapadlo do celku.

 Z mosta sme sa išli pozrieť ako pôsobí z podhľadu. Pohľad na dlhé véčko je rovnako fascinujúci ako oblúk, ktorý sa vypína nad ním. Zaujali ma nosníky, krásny biely čistý betón spodnej časti pilierov. Ako budú vyzerať po záplavách?

 Budú opäť biele. Tento materiál pohľadový betón nemení farbu a nechytá špinu. Videl som, nosné oceľové piliere v toku na viacerých mostoch. Ich vzhľad. ma nelákal, tak som siahol po materiáli, ktorý nebude kaziť estetický dojem. Oceľová konštrukcia je uzemnená proti účinku blesku. Ak by do mosta udrel blesk, elektrina sa zvedie cez piliere a pilóty do zeme.

 Most bude plniť dôležitú spojnicu na medzinárodnej európskej cyklotrase. Jeho parametre musia zodpovedať aj dopravným predpisom. Zosúladili ste aj tieto požiadavky?

 Voľná šírka mosta je 4,0 metra. Z jednej aj druhej strany sú 75 cm pásy vyhradené pre chodcov. V strede budú kraľovať cyklisti, dva pruhy po 125 cm. V prípade potreby môže cez most prejsť aj dva a pol tonové vozidlo – požiarnici, policajti, sanitky. Most má v spodnej časti zábradlia zabudované LED svetlá, pre prípad hmly alebo nočného prechodu. Aj tu sme museli zohľadniť požiadavky ochranárov. Svetlá nemôžu rušiť prírodné prostredie.

 Stavbu s porozumením sledoval aj bocian, ktorý tu má už svoje dlhoročného hniezdo. Neopustil ho ani tento rok. Neodplašil ho ani hluk, ani žeriavy, dokázal vychovať mláďatá.

 Na druhej strane sme postavili nový stĺp, takže na rok môžu prísť aj jeho kamaráti. Príroda je tu nielen krásna ale aj bohatá. Dokonca aj bobor sa prišiel na nás pozrieť.

 A ako to bolo s lokalitou? Ako prebiehal jej výber?

 Hľadaním starých podkladov v archívoch. Našla sa stará Pernoldová mapa, na ktorej bol zakreslený pôvodný drevený most. Už vtedy, v časoch, keď sa o oficiálnej cezhraničnej spolupráci ľuďom ani nesnívalo, pochopili potrebu obchodných aj ľudských kontaktov. Most nevydržal, občas ho zmietli  ľadochody. Výberom lokality nadväzujeme na genia loci daného prostredia a bol by som rád, keby most niesol meno panovníčky Márie Terézie. Vyjadrili by sme ním úctu k jej intelektu, politickému i sociálnemu rozhľadu. Hoci táto výnimočná žena prijala uhorskú korunu v našom meste, nevenovali sme jej pamiatke doteraz žiadnu pozornosť.

 Ale pozornosť si zaslúžia aj tí, ktorí prispeli k úspešnému riešeniu a vlastnej stavbe. Určite sa v ďalších príspevkoch ocení aj ich zásluha, veď most sa na dlhú dobu stane výraznou turistickou atrakciou. O chvíľu zažije náročnú zaťažkávaciu skúšku. Tisícky Bratislavčanov sa oprú o jeho krásne zábradlie. Vydrží? Určite áno. A nielen to, ale verím, že pozdvihne aj našu hrdosť a oceníme ľudí, ktorí, ako hovorí Ing. arch. Milan Beláček, dokážu pracovať ekonomicky, esteticky i eticky. Nech sa tieto jeho tri EEE stanú odkazom aj pre náš každodenný život. Za vzácne chvíle strávené na stavbe a hlboký ľudský zážitok ďakuje...

 Blažena Schenková

 foto Emil Schenk a Milan Beláček